Prečo na Chrcholínci straší?
Bolo to už dávno, keď sa tri dievčatá z Ledníc vracali po polnoci zo svadby z Počarovej. Noc zo soboty na nedeľu nebola jasná, ale primračená. Temná a skuvíňajúca. Vietor hučal a veselosť dievčat sa cestou menila na úzkosť. Keď zišli z Počarovej do doliny k riečke Domanižanka, dali sa kráčať hore cestou k Domaniži a potom do Ledníc. Veru, takto bosé a potme išli radšej okľukou, ako by si cestu skrátili cez les od Rybníkov hore Kosierkami a cez Chrcholínec. Lenže- nie všetky. Jedna z nich, Anička, chcela byť doma skôr. Mala odvahu, smelá bola. Nedala nič na prehováranie svojich kamarátok. Odbočila preto sama do dolinky uprostred lesa. Dve dievčatá v nedeľu nadránom prišli domov. Trochu si pospali. Bola nedeľa a tak sa hneď z rána vybrali do kostola. Do Prečína, kde mali kedysi Lednice svoj farský kostol. Pravdaže, zastavili sa po Aničku. Lenže tej doma nebolo. Všetkých premkla zlá predtucha. So slzami strachu v očiach spolu s jej rodičmi utekali na Chrcholínec. Akoby ich ťahalo práve tam. Aj iní ľudia, ktorí sa zberali cez horu do prečínskeho kostola, sa k nim pridávali. Na Chrcholínec už prišli v húfe. Čakal ich veru zlý pohľad. Z Aničky nenašli nič. Našli len niečo z jej oblečenia. Z toho, v čom bola na svadbe v Počarovej. Nikto ju už nikdy nevidel. Nikto o nej už nič nepočul. Ostal len plač jej rodičov a kamarátok.
Občas, keď je noc tmavá a vietor nespí, vraj ako keby si niekto napriek pľušti a slote spieval na Chrcholínci svadobné pesničky....A niekto iný, ako keby popri tých pesničkách chrchlal a dudral. No nedá sa poznať, či je to človek alebo zver. Zato kto v tú noc spieva, je všetkým jasné. A potom už zase nič- už len ticho.
Odkedy práve na toto miesto postavili kríž, je toho „strašenia“, tých čudných zvukov, už dnes pomenej. Jedno ale ostane navždy. Ten tajomstvo skrývajúci kopec nad Lednicami sa totiž predtým nevolal nijako. Alebo sa možno volal inak. To už nikto nevie. No podľa toho chrchlania tej strašnej zveri, ktorá Aničku roztrhala alebo neľútostného vraha, ktorý ju zniesol zo sveta, je dnes Chrcholínec Chrcholíncom.
(VITKO, Pavol: Monografia obce Malé Lednice, vyd. OZ Kiapeška ML, 2012, s.502-503)
